reklama

Viete, koľko Slovákov minulý rok vydalo knihu?

Zbežný pohľad na zoznam a človek by si myslel, že tu nič iné nerobíme, len píšeme knihy. Druhý zbežný pohľad a človek sa sám seba spýta: Kto toto všetko číta? No kto asi. Vy. A možno aj práve ty.Minulý rok vyšlo cca 70 románov a zbierok poviedok slovenských autorov. Napriek stále pretrvávajúcim dogmám, že Slováci čítajú len cenovky v obchodoch a Nový čas, je realita taká, že kníh sa napísalo, vydalo a predalo na našom malom Slovensku naozaj veľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Najviac to minulý rok roztočilo najväčšie vydavateľstvo - Ikar. Povydávali toľko kníh, že si pravdepodobne ani oni sami nepamätajú, čo všetko dali von. Bodka v adresári (Jarmila Repovská), Bublina (Katarína Šajbanová), Topánky z papiera (Denisa Fulmeková), Nádej stratených duší (Slávka Koleničová), Láska na druhý pokus (Bea Bazalová), Alkoholičky (Taňa Lucká), Jed nášho milovania (Jana Šimulčíková) a opäť sa tu realizovala aj Emma Tekelyová - Ženy, nebláznite! (Vek je len číslo). Dámam sekundujú gentlemani Ľubomír Feldek - O nákazlivosti šťastia, Jozef Banáš - Zastavte Dubčeka! a Boris Filan - Dole vodou alebo Správa o splavovaní delty Dunaja s Jožom Rážom a s našimi manželkami (ten je mimochodom zaujímavý tým, že mu v roku 2009 jedna kniha vyšla v Ikare a jedna v Slovarte). Najväčší rozruch však vydavateľstvo robilo okolo tenkého dielka s názvom Zdochnuté srdce, ktorého autorom je tajný agent Eli Elias. Jeho misia bola splnená. Vysoký náklad a veľký predaj. Činila sa však aj stálica Táňa Keleová-Vasilková, ktorá vyprodukovala romány, vlastne bestsellery Srdce v tme a Klamstvá.
Autorov je mnoho, ale len zopár zasvieti. Je úplne jedno, či je "vaše" vydavateľstvo veľké alebo malé - keď si jeho predstavitelia nepovedia, že práve vaša kniha bude tá, ktorú dostanú pred svetlá reflektorov, môžete na slávu zabudnúť. Možno je lepšie byť vodcom malej armády, ako pešiakom veľkého regimentu. Úprimne, čo sa kníh týka, byť jednooký medzi slepými tiež nie je až také strašné.

Ďalšie vydavateľstvo, ktoré sa v roku 2009 činilo, bol Slovart. Najmä Nahá profesorka od Petra Šestáka vyzerá zaujímavo. Okrem toho v ich portfóliu nájdete knihy Trojka (Gabriela Alexová) a Sladko v ústach (Barbora Kardošová), ktoré veľmi nezarezonovali, ale aj dve knihy od Dominika Dána - Noc temných klamstiev a Mucha, ktoré zarezonovali viac než výrazne. Opäť sa mihol Boris Filan s dielom Klimtov bozk a tiež Veronika Šikulová s knižkou Domček jedným ťahom. A z koláča si kus odhryzla aj Eva Borušovičová, ktorej stvorili knihy z textov pre internetové magazíny a filmového scenára - Urobíme všetko, čo sa dá a Jánošík: Pravdivá história.
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydalo v roku 2009 najmä zahraničných spisovateľov, z domácich dopriala svojim pravidelným, romanticky založeným čitateľkám každoročnú porciu svojej tvorby len Katarína Gillerová.
Na ženy sa zameriava aj vydavateľstvo Motýľ, ktoré rozhodne nezaháľa. Ženy jednoducho nielen rady čítajú, ale aj rady píšu. V minulom roku účinkovali, v abecednom poradí, Biela-Brndiarová Eva, Ďuranová Mária, Fartelová Marta, Gahérová Lenka, Hamzová Mária, Machová Katarína, Vajayová Veronika, Varáčková Miroslava.
A samozrejme, moja maličkosť.

Ďalšie ženské vydavateľstvo, Aspekt, neprišlo v minulom roku so žiadnou pôvodnou prózou, napriek tomu, že v predchádzajúcom období zaujali viacerými titulmi (určite sa vám vynorí v pamäti aspoň dielko Žila som s Hviezdoslavom). Spomenúc tento fakt pred zástupcom tzv. silnejšieho pohlavia (keďže spomíname práve Aspekt, toto označenie považujte za metaforu), reakcia bola jasná: konečne prestali mrhať čas na zbytočnosti, a vrátili sa k sporákom.
Bez komentára.
Len za sporákom však určite nestála majiteľka úspešného slovenského vydavateľstva Evitapress, ktorá vypustila do sveta tituly Pavučinové pančušky (Anna Adamová), Mal to byť pekný život (Andrea Coddington), či Diagnóza F50 (Gabina Weissová). A okrem toho ešte napísala zopár strán (toto nie je metafora) svojho vlastného diela pod názvom Všetko alebo nič: Príbeh pokračuje. Do tohto ženského chlievika sa však minulý rok zatúlal aj muž pod pseudonymom Niňo Ďurech a predstavil svetu, ako to vidí on - Mimozemšťan a Malá čertica. A aby toho nebolo málo, svetlo sveta uzrel aj román multiautorský - Minulosť ťa dostane, ktorý je výsledkom marketingového počinu Slovensko píše román.

Marketing je dôležitý, a že je "škoda knižke nerozpredanej ležať" na polici v obchode prizná hádam každý. Je síce pravda, že dnes sa kniha nazve úspešnou, keď sa jej predá veľa a nie keď je veľa čitateľov spokojných. Ale aj tak má zmysel dať o sebe vedieť, pretože ak o vás ľudia nevedia, ťažko zhodnotia, či za to stojíte. Aspoň čo-to do reklamy investoval Kalligram a tak sa nestratili diela Kniha, ktorá sa stane (Daniel Hevier), či Vlastný životopis zla (Pavel Vilikovský). O niečo menej propagácie sa dostalo dielam Prvá smrť v rodine (Ivana Dobrakovová) a Sedem dní do pohrebu (Ján Rozner) z vydavateľstva Albert Marenčin, no a úplným nedostatkom pozornosti zrejme trpia diela Gaby Belanovej z Edipossu - Milenka pána prezidenta a Šťastie je fatamorgána, voľné pokračovanie titulu Mara Kakara. Počut nebolo ani o knihách Rozmarné sebalásky (Viera Švenková) a Žlté ruže (Július Balco) z vydavateľstva Regent, či Papendeklová idylka (Vladimíra Komorovská) a Zatmenie (Zdenka Mahajová) z Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.

Samozrejme, kto chce, k novým knihám sa dostane. Na Slovensku pôsobí Literárne centrum, ktoré určite má v náplni práce aj osvetu v oblasti pôvodnej tvorby, takže stačí kliknuť na ich web alebo dostať do ruky ich časopis Knižná revue. Mne sa to druhé zatiaľ akosi vyhýba, zlepšiť distribúciu by nezaškodilo.
Existujú však aj ľudia, ktorí by sa k slovenským knihám možno celkom radi dostali, len o tom zatiaľ nevedia, pretože ich tie slabý informačný vírus jednoducho nezasiahne. A to je škoda.
Niečo o zásahu a marketingu však určite vie Jozef Heriban, ktorý v rodinnom vydavateľstve Herial vydal knihu s pikantnou obálkou a pikantným názvom. Posadnutosť.
Určitú formu posadnutosti, ale zároveň aj úprimnosti, sily, vášne a názorovej razantnosti má vo svojich knihách aj Pavel Hirax Baričák, ktorý bol v minulom roku skutočne plodný. Aspoň čo sa tvorby týka, o súkromí neviem. Vydal si vo svojom Hladohlase duo kníh Kým nás láska nerozdelí - Hľadania a Nachádzania, plus román Sekundu pred zbláznením (Všetko je, ako je).
Ďalšou knihou do zbierky súčasných slovenských autorov by mohlo byť dielo Niečo o orchideách od autora menom Pavel Sibyla, vydavateľstvo Artforum. Vyzerá lákavo. To sa týka obsahu, nie obálky, ktorá vyzerá, ako keby grafik nevedel, čo má na ňu dať a tak na ňu nedal nič. A aj prezentácia knihy je nejaká nijaká. Kde sa zase stala chyba?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predstavovať nové knihy určite treba, aj keď vždy existuje riziko, že čím viac ľudí si vás kúpi, tým viac ich bude sklamaných. Príkladom knihy, okolo ktorej sa podľa môjho skromného názoru robilo neprimerané haló, je Dekameron v tangáčoch od Zuzany Olešovej. A potom je tu napríklad Lucia Kollárová, ktorá v minulom roku vydala pokračovanie svojich rád a postrehov pod názvom S koňom v tvári a maslom na hlave. Je známa ako autorka, ktorú proste buď milujete, alebo neznášate. A to možno tiež nie je zlé.

Iva Kučerová

Iva Kučerová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Víno a kniha. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu